Vinny Pazienza / zdroj foto: internetBRATISLAVA – V ringu boxoval rovnako zbesilo, ako žil život mimo neho. Slávny rodák z Cranstonu v štáte Rhode Island Vinny „Paz" Pazienza (50-10-0, 30 k.o.) vždy pútal na seba veľkú pozornosť fanúšikov a médií, a pútavý je aj celý jeho životný príbeh, ktorý vám dnes priblížime.

Zaujímavý príbeh jedného z divácky najpríťažlivejších boxerov sveta, Američana Vinnyho Paza, ktorý 16. decembra oslávil 52 rokov.

Vinny Pazienza bol jedným z divácky najpríťažlivejších boxerov svojich čias. Na jeho zápasy chodili davy divákov a televízie ich s radosťou vysielali. Pazienza bol borcom divej, nespútanej energie. Ak dostával nakladačku, nestiahol sa a nezačal byť opatrnejší, naopak, doslova „šalel" a snažil sa za každú cenu pomstiť. Niektorí ho nazývali pozérom v ringu, ale Vinny bol taký bezhlavý a výbušný, ako dynamit. Príčinou bola zrejme horúca južná krv jeho talianskych predkov.

DALŠÍ NOVINKY Z RINGU:

• SVĚTOVÍ ŠAMPIONI XIV.: Těžká váha úpí pod dominancí Klička!
• Stiverne: proti Wilderovi bojoval také se svým nemocným tělem!
• VIDEO Rios vs. Alvarado: dvě epické bitvy, které okouzlily boxerský svět
• KOMENTÁŘ Wilder! Velkohubý šampion, kterého Amerika potřebovala
• SROVNÁNÍ Alvarado vs. Rios: jak se završí trilogie dvou 'plechovek'?

Pazienza bol unikátnym šampiónom, veď len málokomu sa v histórii boxu podarilo stať najprv majstrom sveta v ľahkej váhe a potom, preskočiac odrazu niekoľko kategórií, zopakovať tento úspech v ľahkej strednej váhe, čo je o 19 libier vyššie. Pazienza to dokázal a neskôr boxoval aj v ťažších váhach, pričom neraz o titul majstra sveta. V mnohých smeroch zopakoval púť legendy svetového boxu, veľkého Panamčana Roberta Durana, s ktorým sa mimochodom v ringu stretol dvakrát. Ale najväčším úspechom v živote Pazienzu bol návrat k boxu po tom, ako utrpel v strašlivej autohavárii zlomeninu krčnej chrbtice.

Vincenzo Edward Pazienza sa narodil 16. decembra 1962 v neveľkom mestečku Cranston, štát Rhode Island, v talianskej rodine. Jeho otec sa volal Angello a matka Luisa. Otec vlastnil kaderníctvo na prízemí domu, kde žila Pazienzova rodina. Takmer v každej talianskej domácnosti sú rodinné hodnoty takmer kultom. Rovnaké to bolo aj v rodine Vinnyho. Deti milovali rodičov a tí rovnako oplácali svojim deťom. A keď chlapec jedného dňa uvidel film „Rocky" so Sylvesterom Stallonem v hlavnej úlohe, pevne sa rozhodol, že sa stane boxerom a Angello Pazienza syna s nadšením podporil.

Štvrť, v ktorej Pazienzovci žili, nebolo možné nazvať pokľudnou a bohatou. Preto ešte pred rozhodnutím začať boxovať bol malý Vinny známym pouličným bitkárom. Vzhľadom na svoje prirodzené kvality a silné želanie dosiahnuť úspech sa Pazienza v pomerne krátkom čase stal slušným amatérskym boxerom.

Po čase začali Vinnyho pozývať na medzinárodné turnaje a dokonca sa dostal aj do reprezentácie USA, ktorá sa pripravovala na Olympijské hry 1984 v Los Angeles. Avšak klan Duvaovcov na čele so slávnym trénerom, manažérom a promotérom Louom Duvaom, ktorý vtedy Vinnyho zastupoval, mladíka prehovoril, aby prešiel k profesionálom a nečakal na Olympijské hry. Počas amatérskej kariéry Pazienza vybojoval takmer sto víťazných zápasov a len 12 z nich prehral. 26 mája 1983 sa začala dlhá, takmer 21-ročná profesionálna kariéra Vinnyho Pazienzu. Výnimočný prospect si veľmi rýchlo všimli diváci aj hľadači talentov.

V ringu si Vinny Pazienza doslova vybíjal svoj búrlivý temperament, boxoval vo veľmi vysokom tempe a pre súperov veľmi nepredvídateľne. Na ceste k prvému titulu Pazienza doslova rozprášil svojich protivníkov. Prehral len raz, a aj to len kvôli zastaveniu zápasu pre tržné zranenie. A 7. júna 1987, s 23 profi zápasmi za chrbtom, sa Vinny postavil do ringu v aréne Civic Center v meste Providence – hlavnom meste jeho rodného štátu Rhode Island.

Jeho súperom bol úradujúci šampión v ľahkej váhe IBF Greg Haugen. Šampión bol rovnako talentovaným boxerom, ako aj výrečným spíkrom. Mnohých svojich súperov pred zápasom častoval šťavnatými a ponižujúcimi výrokmi. Ani Vinny sa tomu nevyhol. Haugen povedal, že tvár Pazienzu pripomína pizzu a vyvoláva v ňom odpor. Bez ohľadu na podobné vyhlásenia, súperi odboxovali jednoducho nádherný zápas. V prvých kolách vyzeral lepšie kontrapuncher Haugen, ktorý sa výborne pohyboval na nohách. Avšak stačilo, aby Pazienza inkasoval niekoľko bolestivých úderov, a premenil sa doslova na zviera. Tempo zápasu sa vystupňovalo do maxima. Vinny ventiloval v ringu celú svoju neskrotnú zúrivosť, vrhal sa do útokov divokými, mnohoúderovými sériami. Ale aj šampión sa držal dôstojne a odpovedal nemenej bleskurýchlymi kontraúdermi.

Vinny PazienzaA predsa bol Pazienza v koncovke iniciatívnejší. Ak zoberieme do úvahy len odvahu, chrabrosť a sebaobetovanie, ktoré predviedli obaja súperi, bolo možné dať smelo remízu. Ale presnejší a dôraznejší bol predsa len Pazienza, navyše sa boxovalo v jeho aréne a rozhodcovia sa priklonili na jeho stranu. Preto po 15 kolách dynamického a napínavého zápasu nabodovali rovnako 144-141 v prospech vyzývateľa.

Vinny sa okamžite stal všeobecným miláčikom celého Rhode Islandu, ktorý je najmenším štátom USA. O osem mesiacov sa konala odveta, tentoraz v Atlantic City, v štáte New Jersey. A znovu to bol fantastický zápas. Avšak pošramotená ctižiadostivosť ex-šampióna prinútila Haugena pripraviť sa na odvetu tak, že zľahka liknavý Pazienza nedokázal svojmu súperovi vyrovnane vzdorovať. V treťom kole mal Vinny zlomený nos, ku koncu zápasu boxoval so zraneniami okolo obidvoch očí, a z nosa mu neprestajne tiekla krv. Haugen vyhral zaslúžene jednohlasným rozhodnutím v pomere 147-138, 145-140 a 147-138. Koniec tejto fantastickej trilógie dvoch majstrov nastal o dva a pol roka, teraz už v rámci welterovej váhy v netitulovom 10-kolovom zápase, ktorý jednohlasne vyhral Pazienza 96-94, 97-93 a 98-92.

Zbesilosť, posadnutosť a sebazaprenie, s ktorým Vinny boxoval, boli jednoducho neuveriteľné. Ale rovnaký bol aj na tréningoch. „Vinny sa učí a bije podobne, ako zviera," povedal raz jeho manažér Bill Cayton, „a spolieha sa viac na prirodzenú čulosť a energiu, než na vypilované návyky. Je to fantastický boxer." Prezývku „Pazmánsky Diabol" Vinny dostal za agresivitu a životný štýl divocha. Pazienza sa neraz priznal, že pri nebezpečenstve pociťuje s ničím neporovnateľné pocity eufórie. Vždy mal rád riziko, veď každý jeho súper s ním išiel do ringu s tým, aby ho zranil. To však Vinnyho len dráždilo a dodávalo mu adrenalín. „Keď idem do ringu, odmietam cítiť bolesť," vravieval Pazienza.

Po strate majstrovského titulu v ľahkej váhe sa Vinny rozhodol prejsť do ľahkej welterovej váhy. V novembri 1988 sa stretol s Rogerom Mayweatherom v zápase o titul šampióna WBC. Pazienza prehral zápas čisto na body. Ale okrem toho po jeho skončení takmer zomrel na silnú dehydratáciu. Excentrický Vinny sa rozhodol na súboj pripraviť netradičným spôsobom – pod vedením a podľa metodiky jedného ázijského majstra bojových umení. V roku 1990 jeho neúspešná šnúra pokračovala: prehral s Portoričanom Hectorom Camachom v zápase o titul WBO a diskvalifikciou s krajanom Loretom Garzom v stretnutí o titul WBA.

Vinny PazienzaAvšak sklamanie z porážok nedokázali zlomiť vôľu a nástojčivosť takého borca, akým bol Vinny Pazienza. Rozhodol sa prejsť ešte vyššie – do ľahkej strednej váhy. A v októbri 1991 napokon pokoril šampiónsky vrchol. Minútu pred koncom stretnutia Vinny zastavuje dovtedy neporazeného Guadeloupčana Gilberta Deleho a získava titul šampióna WBA v druhej váhovej kategórii. Pazienza v tomto zápase vydal zo seba to najlepšie. Diváci videli rýchleho, energického, nátlakového a zároveň gramotného borca v celej kráse. Ako spomína sám Vinny, tento zápas začal ako boxer a ukončil ho ako puncher. Práve zápas s Delem považuje Pazienza za najlepší súboj vo svojej kariére. Časopis The Ring ocenil Vinnyho titulom „Najlepší návrat roku 1991". Ako sa však ukázalo, na hlavný návrat v živote a v kariére si Pazienza musel ešte počkať.

Zdalo sa, že teraz sa pred Italoameričanom, chytiacim druhý dych, otvárajú vynikajúce možnosti. O mesiac sa však stala tragédia. Ako spolujazdec v aute, ktoré šoféroval jeho priateľ, sa Vinny ocitol v strašnej autohavárii. Vozidlo dostalo šmyk na vlhkej diaľnici. Stalo sa tak neďaleko jeho rodného Cranstonu. Pazienza zázrakom prežil, mal však zlomený krk – dva stavce boli zlomené úplne, dva boli posunuté. Vinny bol najprv ochrnutý na celú pravú stranu tela. Lekári hovorili, že na box môže navždy zabudnúť. Neboli si dokonca ani istí, či bude môcť vôbec niekedy chodiť. Hrozila mu operácia, po ktorej by sa už nedokázal plnohodnotne pohybovať.

Vinny prehováral lekárov, aby ho neoperovali. Keď mu bolo trocha lepšie, začal so zložitou konštrukciou na hlave chodiť do telocvične. Dlhé hodiny usilovného cvičenia so závažiami postupne začali prinášať ovocie. Jeho ošetrujúci lekár nechápal, prečo má pacient pri každej návšteve posunuté a uvoľnené skoby. Ale s každou návštevou lekár zaznamenával aj zlepšenie zdravotného stavu chorého.

Po rokoch Vinny so smiechom spomína, ako sa vykrádal z domu s priateľom, aby sa dostal do telocvične. Hovorí, že s tými obrovskými skobami sa podobal na Marťana. Ľudia, ktorí trénovali v telocvični, doslova vyvaľovali oči a nechápavo sledovali jeho tréningy. Cvičenia trvali päť týždňov, po ktorých lekári konštatovali, že konštrukciu netreba viac nosiť. Celá rehabilitácia po havárii trvala tri mesiace. O nejaký čas nato si Vinny znovu navliekol rukavice. O rok sa vrátil do ringu a čisto porazil v 10-kolovom zápase budúceho majstra sveta, Dominikánca Luisa Santanu.

V roku 1995 Pazienza boxoval úctyhodnú víťaznú sériu a medzi inými dvakrát porazil starého Roberta Durana, Lloyda Honeyghana, Robbieho Simmsa a Dana Sherryho. Získal aj dva tituly, avšak druhoradých organizácií IBO a IBC. Tieto víťazstvá umožnili Vinnymu ísť do zápasu proti samotnému Roy Jonesovi Jr. Zápas, ktorý sa konal v júni 1995, sa boxoval v rámci superstrednej váhy, a bojovalo sa o titul IBF. Samozrejme, pre Pazienzu bolo neobyčajne ťažké konkurovať geniálnemu boxerovi, ktorý bol navyše na vrchole svojich síl. Použijúc všetku svoju prirodzenú šikovnosť, rezkosť a pohyblivosť, sa Vinny dokázal istý čas vyhýbať Jonesovmu zdrvujúcemu úderu. Ale stačilo to len do šiesteho kola. Roy predsa len dokázal zasiahnuť Pazienzu ako sa patrí, a zvyšok bola už len otázka techniky.

Po prehre pred limitom si Vinny urobil viac než ročnú prestávku. V auguste 1996 sa stretol s perspektívnym a vtedy neporazeným prospectom Danom Rosenblattom. Prehrávajúc zápas na body poslal Vinny najprv v štvrtom kole súpera do knockdownu a potom ho začal dobíjať u lán. Pazienza sa dostal „do ráže" a počas série dvakrát zasiahol rozhodcu, ktorý sa natlačil medzi boxerov. Bola to do bodky rovnaká scéna, ako koniec zápasu Mika Tysona proti Louovi Savaresovi. V pozápasovom interview Vinny komentoval tento incident jednoducho: rozhodca Tony Orlando je vraj jeho priateľ a preto si je istý, že sa ne neho nehnevá. Okrem víťazstva získal Pazienza ďalší menej významný titul WBU.

V ďalšom zápase v Anglicku sa Vinny stretol so známym top-contenderom tých čias Herolom Grahamom. Pazienza prehral na body, doteraz je však presvedčený, že ho v tom zápase okradli. Nasledovala ďalšia séria víťazstiev. Ale v novembri 1999 prehral rozdielnym rozhodnutím v odvete s Rosenblattom a znovu na viac ako rok opustil ring. V záverečnej etape kariéry Vinny Paz (vtedy si už oficiálne skrátil svoje meno), získal ešte jednu titulovú šancu. Ale v marci 2002 v zápase o titul WBC v superstrednej váhe prehral s Kanaďanom Ericom Lucasom.

Po tomto neúspechu trvala jeho ďalšia prestávka dva roky. Vinny sa vrátil len preto, aby získal svoje jubilejné, päťdesiate víťazstvo v profesionálnom ringu. A podarilo sa mu to 27. marca 2004, kedy jednohlasným rozhodnutím prekonal krajana Tockera Pudwilla. Pazienza ukončil svoje účinkovanie v ringu s okrúhlymi ciframi: 50 víťazstiev, z toho 30 knokautom, a 10 porážok, to všetko v 60 zápasoch.

Život Vinnyho Paza po skončení jeho kariéry sa nedá nazvať úspešným. Jeho bujarý a svojvoľný charakter sa teraz už neprejavoval v ringu, ale v bežnom živote. Mal vážne problémy s alkoholom, šoférovanie pod vplyvom alkoholu sa pre neho mnohokrát skončilo zatknutím. Zvykol si biť svoju ženu, bývalú baletku a modelku časopisu „Penthouse". Mal množstvo románikov so striptérkami, herečkami, fotomodelkami mužských časopisov, ktoré boli neraz sprevádzané domácim násilím. Vinny mal tiež veľké dlhy v kasínach Las Vegas a štáte Connecticut. Neúspešne podnikal na fondovej burze a vkladal peniaze do pochybných komerčných projektov. Napokon bol nútený vyhlásiť osobný bankrot.

Avšak na druhej strane bol a dodnes zostáva veľmi populárnou osobnosťou. Aj počas kariéry, aj po jej skončení sa vďaka svojej prirodzenej charizme mnohokrát objavil na obálkach časopisov, pričom nielen čisto boxerských, ale aj tzv. „lesklých", ktoré nemajú s boxom nič spoločné. Pravidelne ho pozývali do rôznych televíznych programov a talkshow. Mnohokrát sa tiež zúčastnil ako rozhodca vo veľmi populárnych show vo wrestlingu, pokúšal sa tiež preraziť vo filme. O jeho živote už čoskoro nakrútili film. V lete roku 2009 vyšla biografická kniha o Vinnym Pazienzovi: „Bojuj, alebo zomri: Príbeh Vinny Paza" (Fight or Die: The Vinny Paz Story), od autora a kamaráta Tommyho Jona Caduta, s ktorým sa poznal od detstva. Predslov napísal sám maestro boxerskej novinárčiny, Bert Randolph Sugar.

Vinny hovorí, že v ringu zarobil šesť miliónov dolárov a do dnešného dňa minul sedem, preto aj zbankrotoval. Ale nič príliš neľutuje. Najdôležitejšie preňho je, že ho milujú ľudia, najmä v jeho rodnom Rhode Islande. Dlhy sa chystá splatiť vďaka dvom filmom, ktoré by mali byť nakrútené v najbližšom čase – jeden bude založený na jeho životopise (premiéra sa očakáva v roku 2015), v druhom chce hrať hlavnú úlohu.

Vrátiť sa do ringu, ako niektorí jeho iní nešťastní kolegovia, sa však nechystá.

• < Předchozí
• Další >